What's New
Tierra negra
Mária Ferenčuhová
Para Ferenčuhová el destino individual del alma humana está íntimamente conectado con el del universo, indisociablemente unido a la Tierra. Con un sutil lirismo, imágenes intensas y un dominio absoluto de conceptos astrofísicos modernos, esta obra presenta un universo al borde del colapso y explora nuestro lugar en él. El cosmos y, por ende, también la tierra, se convierten en el escenario de las reflexiones de la eslovaca sobre temas universales: la muerte, el amor, la pureza de la infancia, la inseguridad existencial, la percepción distorsionada de la realidad y la deshumanización de la sociedad, entre otros.
Prázdna kniha
Josefina Vicens
Josefina Vicens (1911–1988) bola významná mexická spisovateľka, scenáristka a novinárka. Vďaka románu Prázdna kniha sa zaradila do kánonu hispánskej modernej literatúry. José García, protagonista diela, dvadsať rokov odoláva pokušeniu písať. Napokon mu podľahne. Ťažké rozpoloženie vyvierajúce z bytostnej potreby tvoriť a z absolútnej nespokojnosti s tým, čo z nej vzíde, rieši svojím vlastným spôsobom – kúpou dvoch zošitov. Jeden vyčlení na zaznamenávanie každodenných postrehov, zážitkov, úvah či skromných plánov. Druhý poslúži na to, čo z prvého „vykryštalizuje“ ako čistá „literatúra“, skutočná, univerzálna, transcendentná. Prázdna kniha je román reflektujúci samotný proces písania, tenziu medzi týmito dvoma zošitmi.
Bitky na púšti
José Emilio Pacheco
José Emilio Pacheco (1939–2014) patrí k najvýznamnejším spisovateľom hispánskoamerickej literatúry 20. storočia. Jazyk Pachecovej novely je z hľadiska umeleckého diela univerzálny. Svet, do ktorého vstupuje mladý hrdina, rozhodne neponúka pravidlá ako žiť a ani chuť v nich zakotviť. Hlavná postava Carlos sa nevzdá a nechce na sebe pracovať. Práve naopak. Nerozumie pobúreniu, ktoré vyvolala jeho čistá láska, a rozprávača (i čitateľa) má plne na svojej strane. Pacheco nehovorí o bitkách na púšti v prvom rade kvôli kritike sveta, ktorý zanikol – tým hlavným je pre neho nezničiteľná nevinnosť. Nevinnosť nie je výsadou detstva, nejde len o to uchovať si v duši dieťa. Podstatou je zotrvať vo svojich hodnotách a v prvotnej kráse vzťahov. Zostať pri tom, čo je normálne, čoho by malo byť vo svete viac: „Láska je v poriadku, iba návisť je démonická“.
Obor a čas
Carmen Chica
Carmen Chica (1985) Španielska autorka vyštudovala marketing a PR, neskôr sa venovala reklamnej kreatíve. Pracovala ako copywriterka pre známe reklamné agentúry v Španielsku. V roku 2014 začala študovať na madridskej škole spisovateľov. Obor a čas je jej knižným debutom, po ktorom nasledovali knihy Crac! (Orfeu Negro, 2017) and Yōkai (Fulgencio Pimentel, 2019)..
Rozprava o kolonializme
Césaire Aimé
Druhá svetová vojna nastavila krivé zrkadlo dovtedajšiemu európskemu vnímaniu slobody, rovnosti a bratstva. Aimé Césaire bol jedným z tých, ktorí sa vo frankofónnom svete podpísali pod spoločensko-umelecké hnutie négritude. Jeho zmyslom bola nová historická epocha, taká, v ktorej by sa ideály humanizmu a rovnosti rozšírili na všetkých ľudí. Toho nevyhnutnou podmienkou bolo prekonanie kolonializmu a koloniálneho myslenia. K slobode, rovnosti a bratstvu pridal aj potrebu identity. Aimé Césaire (1913 – 2008), básnik, spisovateľ, filozof a politik z karibského Martiniku, sa stal tvárou novej epochy dekolonizácie a najvýraznejšou postavou hnutia, ktoré si vytýčilo za cieľ vrátenie dôstojnosti africkej identity. Ako súpútnika surrealistickej revolúcie ho André Breton nazval nègre fondamental. Césairova Rozprava o kolonializme, ktorá vznikla v roku 1950, je bravúrnou obžalobou pokrytectva humanizmu západného sveta, a zároveň manifestom oslobodenia. Po prvý raz v dejinách bola s plnou silou obhájená hodnota a rovnocennosť čiernych kultúr. Tým sa Rozprava o kolonializme stala jedným z najväčších diel svetovej antikoloniálnej literatúry.
More je guľaté
Sylvie Neeman
Tina pracuje na lodi. Upratuje kajuty, umýva okná, drhne podlahy. A keď kajuta nemá okno, zavesí na stenu fotografiu mora a oblohy. Veď je to skoro to isté, akoby tam bolo okno. Antonio tiež pracuje na lodi. Nie však na tej istej ako Tina. Ten celý deň šúpe mrkvy, krája cukety, petržlenovú vňať. Ale jeho špecialitou sú ryby. Ozajstné ryby. Nie tie malé, akváriové. Antonio sa s Tinou stretol len raz v prístave a odvtedy si spolu píšu. Jedného dňa už má toho Tina plné zuby a zatúži Antonia znova uvidieť
